ROK 2008
Silvester 31.12
Na tento deň sa Kenny moc netešil. Ráno dostal ako vždy papať. Tato mi konečne priviezol búdu až celkom hore. Kenny mi v búde doteraz nespal, lebo by bol dosť ďaleko od nás a to by sa mu nepáčilo. Mala som veľmi veľa práce s búdou. Už rok tam bola bez dotknutia, musela som ju vyzametať, postŕhať pavučiny a samozrejme naučiť Kennyho aby v nej spal a bol rád, že tam je. Začala som teda zametaním (kedže je velká som mohla do nej vliesť), potom som mu musela vyprášiť koberec na ktorom doteraz spal. Aby mu tam bolo teplo a hlavne príjemne potrebovala som mu tam niečo dať. Nakoniec som mu dala takú hrubú teplú látku, ktorú doniesol tato z roboty. Naskladala som mu to tam a kedže som ho tam prehovorila aby tam išiel tak som aj zistila či to tam drži a nedržalo. Išla som si pre pár klinčekov a kladivo. Začala som to tam pribíjaťaby to tak ľahko neišlo dole. Potom som dale na tú látku ten koberec. Trošku som poumývala vonkajšok búdy( je tam taká lýtka aby mu tam nefúkalo). Hotovo búda pripravená na pobyt. Išla som sa trošku ohriať donútra( pracovala som asi pri -8°C). Po pol hodine som si zobrala nejaké maškrty a išla som za ním. Vošla som spolu s ním do búdy a začala som ho tam kŕmiť a hrať sa s ním. Nedalo sa to robiť navždy tak som ho tam nechala a čakala. Už okolo šiestej som vyšla potichu vom a zistiťči tam je. Na moje prekvapenie tam bol. Bola som veľmi rada, že po tom roku som ho naučila stať v búde. Pred dvanástou som išla zavrieť Kennyho a Alina. Ani sa nebáli iba trošku, ale nebudem riskovať sluch Kennyho, Alino už skoro nepočuje. Po všetko asi okolo druhej som išla tých mojich miláčikov vyslobodiť. Všetko prebehlo bez ujmy na zdravý. Tak štastný nový rok 2009.
Výlet 27.12
V tento deň sme sa rozhodli ísť na dlhú prechádzku. Okolo desiatej hodiny pre mňa došli Miša s rr Bugsy a Majo s Howavartom Maxom a išli sme spolu na prechádzku. Išli sme ku škole, kde na nás čakali Kevin aspolu s rr Kasi. Chvílu sme si pocvičili lepšie povedané zabehali dráhu. Odtiaľ sme išli na prechádzku ku jazierku aby sa tam psíci napili a Kenny si zaplával. Pokračovali sme na polovnícku chatu, kde si trošku oddýchli. Išli sme hore kopcom a čakali sme kým sa nám neobjaví nejaká lúka. Už sme boli celkom hore a lúka sa nám objavila. Išli sme na ňu a potom sme sa rozhliadli okolo seba a v diaľke sme videli skalku a bola celkom blízko. Každý mal chuť tam ísť a veru aj sme išli. Za nejakých päť minút sme tam aj boli. Išli sme hore na ňu. Psy išli za nami. Boli sme celkom hore a Bugsy a Kasi sa nevedeli za nami dostať, páničkovia išli po nich, pomohli im a už boli hore. Zliezli sme zo skalky a išli sme ešte na Rolincovú pozrieť koníkov. Išli sme cez les, potom sme sa vrátili lebo sme došli na miesto z ktorého sa nedalo ísť ďalej. Išli sme po inej ceste, počas toho našiel Kenny dve srnky a nahánal ich, po chvíle došiel späť za nami a pokračovali sme ceste. Vyšli sme na lúke hneď pár metrov od Rolincovej. Išli sme tam, pohladkali sme si koníkov a išli sme naspäť domov. Táto prechádzka nám trvala nejaké 4 hodiny. Domov sme prišli unavení. Fotky sú tu.
Odchod 23.12
V tento deň odišiel dedko do Štúrova. Dal mi na starosť Alina a kočku. Tak mám čo robiť, už sa starám o tri zvieratá. Dedko príde 2.1.2009. Tak dovtedy mám čo robiť.
Narodeniny a meniny 17.12 a 25.12
Smutný deň 11.12.
No bol deň ako ktorýkoľvek iný. Ráno som išla do školy, učili sme sa a taak. Keď som sa vratila privítala som sa s Kennym a išla som do vnútra, kde som si napísala úlohy atď. Až na jednu výnimku. Išla som venčiť Kennyho (zvyčajne mávam psa pusteného, veď bývam na dedine kde je klud) asi tak okolo siedmej, kde na ceste skoro nikto nebol. Išla som tou istou cestou ako vždy, no tentoraz som na to doplatila. Môj pes bol počas cesty pustený, zašiel mi za roh, vtom práve išlo auto a mne sa neoplatí psa privolávaťpsa, keď má stopu, zbytočne by som to ešte pohoršila (môj pes je taký šikovný, že namiesto aby išiel priamo ku mne , on ide koliečkom a to cez cestu). Môj pes sa práve vracal ku mne a on ostal stáť na ceste a vtom doňho narazilo auto (naštastie slabo). To bol pre mňa šok, ostala som tam ako stíp.Jeho reflex bol taký, že začal štekať na auto, potom mi tak trochu zdrhol, nechel ísť za mnou, lebo si myslel, že sa mu to zasa stane a jeho naviazanosť mu nedala aby odomňa odišiel. Tak to tak vyzeralo, že keď som sa k nemu priblížila on cúval, nakoniec som ho chytila, že som sa mu schovala a on zamnou došiel. Chytila som si ho za vodít´ko, trošku pomojkala a išli sme domov. Tam som ho ešte skušala prehmatať či ho to niekde bolí a naštastie nič, ešte večer mi aportoval pred domom. Naštastie, že môj pes je taký aký je, že ho málo čo zdolá a že má silnú imunitu, ináč by to dopadlo zle. O pár dní sme išli k veterinárovi a ten mi ešte potvrdil, že je zdravý ako rybička. Myslela som si , že bude mať doživotnú traumu a naštastie sa rýchlo spamätal a teraz si na to hádam spomína matne. Zas som bola na vine ja, teraz si na svojho psa dávam ovela väčší pozor.
Imatrikulácie prvákov 2.12
Na našej škole sa po prvý krát konali imatrikulácie našich prváčikov. My, ako najstarší žiaci sme mali tú česť pripraviť program. Zrealizovanie tohoto všetkého bolo dosť náročné, nemali sme čo vložit do programu. Ja aj Kenny sme mali tú česť vystupovať, čo sme si pripravili. Na toto sme makali dosť dlho. Na konci sme sa predviedli aj my, celý (skoro) náš krúžok. Na začiatku našeho programu sme išli nejaký 6 ukázať základnú poslušnosť. Potom sme ostali na pódiu (to ani skôr nebolo také pódium, ale iba sme ostali na takom koberci) iba štyria. Boli sme rozdelení podľa veku, všetko to malo predstavovať tých našich prváčikov. Najmladší žiak (Bianca, 3 mesiace, kríženec) nám ukázalo ako sa vie hrať. Trošku starší žiak (Nela, 6 mesiacov, rotwailer) nám ukazoval aj niečo zo základnej poslušnosti. Náš tretí žiak (Kenny, 1,5 roka, golden retriever) nám ukazoval, že toho vie oveľa viac ako ostatní psi. Bola tam základná poslušnosť a vela trikov.A nakoniec náš najstarší žiak(Besy, 2 roky, NO) nám ukázal základnú poslušnosť a pár trikov v doprovode hudby. Nedopadlo to najlepšie, ale som na Kennyho hrdá, že aj keď tam mal vela podnetov sa nakoniec rozhodol počúvať iba mňa. Bola to velká drina, ale som rada, že som sa mohla takéhoto niečoho zúčastiť. Fotky sú tu.
Založený web 5.8.